2.2 Pohybová rovnica | Druhý typ pohybovej rovnice 3/5 |
Druhý typ pohybovej rovnice
Ak poznáme hmotnosťtelesa (HB) a pôsobiacu silu na teleso, môžeme
pomocou známej sily, určiť priebeh rýchlosti a trajektóriu
dráhy pohybu. Sila môže byť
funkciou času, funkciou polohy, funkciou rýchlosti hmotného bodu alebo môže mať konštantnú hodnotu.
Príklady zápisu sily:
F = kt2
sila je úmerná druhej mocnine času
F = 3x sila sa
priamoúmerne mení s dráhou v smere osi x
F = - kv sila
sa mení priamoúmerne s rýchlosťou, ale má opačný smer
F = 3 N
sila je konštantná
Rýchlosť a dráha
pohybu hmotného bodu závisia nielen od pôsobiacej sily, ale aj od počiatočných
podmienok t.j. od rýchlosti a dráhy v okamihu, keď na hmotný bod začala
pôsobiť sila.
Súradnice dráhy
pohybu
možno určiť pomocou rovníc (2.2.3) ich dosadením do súradníc dráhy
(2.2.4a)
(2.2.4b)
. (2.2.4c)
Integračné
konštanty v0x
,v0y
,v0z , x0
,
y0 ,
z0 v rovniciach
(2.2.3) a (2.2.4) sú určené počiatočnými podmienkami, ktorými vo všeobecnosti
rozumieme súradnice hmotného bodu a súradnice jeho rýchlosti v ľubovoľnom
zvolenom časovom okamihu t0.
Súradnice
dráhy (2.2.4) dostaneme zo vzťahu pre rýchlosť hmotného bodu
resp. úpravou odtiaľ . |
Teda pomocou známej sily pri výpočte rýchlosti a dráhy hmotného bodu budeme integrovať.
Kontrolka:
Skúste vypočítať podobným spôsobom nasledujúcu úlohu. Teleso hmotnosti 10 kg
sa pohybuje účinkom časovo premennej sily F= K(L - t),
kde K = 200 N/s a L = 2 s. Za koľko sekúnd
sa teleso zastaví, ak v čase 0 s malo rýchlosť v0 = 0,2 m/s
a sila mala smer rýchlosti? Akú dráhu prejde teleso do zastavenia?
(t = 4,0045 s, s = 107,47 m)
2. V prípade, že sila nie je funkciou času, ale rýchlosti
alebo dráhy je
postup úpravy odlišný; upravuje sa diferenciálna rovnica.
Kontrolka:
Skúste
vypočítať podobným spôsobom nasledujúcu úlohu. Na hmotný bod hmotnosti
0,1 kg začne pôsobiť v smere pohybu sila, ktorá je nepriamoúmerná
jeho rýchlosti, kde k = 0,8 kgm2/s3. Za aký
čas od začiatku pôsobenia sily sa rýchlosť hmotného bodu strojnásobí, ak
počiatočná rýchlosť hmotného bodu je v0 = 10 m/s.
(t = 50 s)
3. Ak by pôsobiaca sila bola konštantná, potom pri výpočte rýchlosti
použijeme rovnice (2.2.3), v ktorých F pokladáme za konštantu a na výpočet
dráhy použijeme rovnice (2.2.4).
Príklad 2.2.4