Matematicko - fyzikálne tabuľky Skaláry a vektory 1.     2/7

Predchádzajúca strana

Úvod

Ďalšia strana


Skaláry a vektory
Operácie s vektormi
Opačný vektor
Rovnaké vektory
Súčet vektorov
Rozdiel vektorov
Súčin vektora a skalára
Skalárny súčin
Vektorový súčin
Rozklad vektora na zložky
Diferenciálne a integrálne operácie s vektormi

 

Skaláry a vektory
Vo fyzike sa najčastejšie stretávame s fyzikálnymi veličinami, ktoré môžeme rozdeliť na skaláry a vektory. 
Skalár je fyzikálna veličina, ktorá je úplne určená svojou veľkosťou, t.j. číselnou hodnotou v príslušných jednotkách. K týmto veličinám patrí napr. dĺžka, hmotnosť, čas, teplota, energia, elektrický náboj a iné. 

Príklady: m = 50 kg, E = 2 J, t = 200 C

Vektor je taká fyzikálna veličina, ktorá je určená svojou veľkosťou a smerom. Príkladom vektorových veličín môže byť rýchlosť, hybnosť, sila, moment sily, intenzita elektrického poľa a ďalšie.

Príklady: sila, moment sily, rýchlosť:

Pre označenie vektorov sa používajú písmená so šípkami alebo vodorovnými čiarkami alebo tučné písmená v tlačenom texte (, a, b).
Graficky sa vektory označujú orientovanými úsečkami, pričom dĺžka úsečky vyjadruje veľkosť vektora a šípka určuje jeho smer (Obr. 1).



Obr. 1: Smer vektora udáva šípka a dĺžka úsečky jeho veľkosť. 



Každý vektor môžeme vyjadriť súčinom veľkosti daného vektora a jednotkového vektora, ktorého smer je totožný so smerom daného vektora. Veľkosť jednotkového vektora sa rovná  +1. Teda pre vektor môžeme písať

kde je veľkosť vektora a je jeho jednotkový vektor (Obr. 2). 



Obr. 2: Vektor a jeho jednotkový vektor. 




Operácie s vektormi

Pri počítaní so skalármi a vektormi sa často stretávame s operátormi, ktoré značne zjednodušujú výpočty. Operátorom rozumieme znak alebo súbor znakov, ktoré definujú určitú operáciu s príslušnou funkciou. 

Opačný vektor
Vektor  má rovnakú veľkosť, ale opačný smer ako vektor .



Obr. 3: Opačný vektor ku vektoru .

 

Rovnaké vektory
Dva vektory  a  považujeme za totožné, keď majú rovnaké veľkosti aj rovnaké smery. 



Obr. 4: Rovnaké vektory.

 

Súčet vektorov
Súčet dvoch vektorov a je vektor  , ktorý dostaneme, keď ku koncovému bodu vektora pridáme vektor (Obr. 5a). Vektor je určený začiatočnými bodom vektora a koncovým bodom vektora . 
Vektor dostaneme aj pomocou rovnobežníka zostrojeného z vektorov a  .  Vektor je potom určený uhlopriečkou rovnobežníka (Obr. 5b). 



Obr. 5: Súčet vektorov.

 

Pre súčet dvoch vektorov platí komutatívny zákon  


Rozdiel vektorov
Rozdiel dvoch vektorov a je vektor , ktorý určíme podľa pravidla pre sčítanie dvoch vektorov tak, že ku vektoru pripočítame vektor .

Súčin vektora a skalára
Súčinom skalárnej veličiny s a vektora dostaneme vektor  , pre ktorý platí .
pričom ak s > 0, vektor má rovnaký smer ako, a ak  s < 0,  vektor má opačný smer než . Pre veľkosť vektora platí  .


Skalárny súčin
Skalárny súčin dvoch vektorov a , ktorý sa označuje je definovaný vzťahom 
v ktorom  a  sú veľkosti príslušných vektorov a j je uhol, ktorý zvierajú vektory a  .  Výsledkom skalárneho násobenia je skalár. 


Špeciálne prípady:

1. keď vektor je rovnobežný s vektorom skalárny súčin (1)  (Obr. 6a),
2.
ak vektor je kolmý na vektor , potom (2)   (Obr. 6b).



Obr. 6: Špeciálne prípady skalárneho súčinu dvoch vektorov.

 Vo vzťahu (1) cos j = 1, pretože  j = 00 pre skalárny súčin a vo vzťahu (2) cos j = 0, pretože  j = 900. 


Pre skalárny súčin platí 
komutatívny zákon
 

distributívny zákon 

 

Vektorový súčin
Vektorovým násobením vektora s vektorom  ,  ktorý sa označuje dostaneme vektor , ktorého veľkosť
je definovaná vzťahom .

Vektor leží v priamke, ktorá je kolmá na rovinu určenú vektormi a  a smeruje na tú stranu uvažovanej roviny, z ktorej stotožnenie prvého vektora  () s druhým  ()  na kratšej ceste sa javí proti smeru hodinových ručičiek (obr.7).



Obr. 7: Výsledný vektor vektorového súčinu leží na priamke kolmej na rovinu určenú vektormi a a b, v tomto prípade smeruje nahor.

  


Špeciálne prípady:
1. ak vektory  a sú rovnobežné, potom   (3),
2. ak vektory  a  sú navzájom kolmé, potom veľkosť vektora  je


Pre vektorový súčin 
neplatí komutatívny zákon, možno však písať  

platí distributívny zákon 



 Vo vzťahu (3) sin j = 0, pretože  j = 00 pre vektorový súčin a vo vzťahu (4) cos j = 1, pretože  j = 900. 

 

 

Ďalšie zdroje: 
http://www.kf.elf.stuba.sk/~cerven  v časti domáce animácie si pozrite Rýchlokurz vektorov