Prvý Newtonov pohybový zákon 1/4 |
Dynamika hľadá odpoveď na otázku čo zapríčiňuje pohyb a aký bude pohyb,
ak je známa jeho príčina. Príčina zmeny mechanického pohybu telies je vo vzájomnom pôsobení telies
alebo ich častí, pričom pôvod pôsobení môže
byť rôzny. Dôsledkom vzájomného pôsobenia medzi telesami môže nastať
zmena pohybového stavu (napr. zmena rýchlosti telesa) alebo deformácia (napr.
stlačenie alebo natiahnutie pružiny) alebo súčasne zmena pohybového stavu a
deformácia. Mieru vzájomného pôsobenia medzi telesami možno popísať pomocou jediného pojmu nazvaného sila.
Dynamika je založená na troch základných princípoch, ktoré sa nazývajú Newtonove pohybové zákony.
Prvý Newtonov pohybový zákon
Majme
guľôčku, ktorá je položená na podlahe vagóna, ktorý sa pohybuje
rovnomerne priamočiaro (obr.2.1.2). Guľôčka nemení svoj pohybový stav
(zotrváva v pokoji).
Čo sa stane s guľôčkou, ak vagón náhle zabrzdí?
Z praxe vieme odpovedať, že guľôčka sa
začne pohybovať zrýchlene, t.j. mení svoj pohybový stav. Vyjadrením tejto
skutočnosti je 1 . Newtonov pohybový zákon
(zotrvačnosti):
Teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom
priamočiarom pohybe,
kým nie je nútené
vonkajšími silami svoj
pohybový stav zmeniť.
Obr. 2.1.2: a)
Pri rovnomernom priamočiarom pohybe vagóna guľôčka zotrváva vo svojom pohybovom stave.
b) Pri náhlom zabrzdení vagóna sa guľôčka začne pohybovať, mení
svoj pohybový stav
Tento zákon popisuje:
tvar trajektórie telesa (priamka),
veľkosť rýchlosti telesa (je konštantná alebo nulová),
definuje zotrvačnosť ako základnú vlastnosť telies.
Pozri ešte: Hmotnosť
Kontrolka: V rodinnej súťaži Vilomeniny bola jednou z tradičných disciplín, ktorá rozhodovala aj o celkovom víťazovi, ťahanie obrusu spod naložených tanierov na stole. Množstvo tanierov, ktoré si naložili hráči na stôl bolo ľubovoľné, vyhrávalo to družstvo, ktorému zostalo viac nerozbitých tanierov na stole. Počty tanierov, ktoré sa nepodarilo súťažiacim rozbiť boli rôzne, od 1 po 30 tanierov. Záležalo na technike, resp. na správnom uplatnení zákonov fyziky. Porozmýšľajte ako sa uplatňoval zákon zotrvačnosti vo Vilomeninách.
O tvare trajektórie ako aj rýchlosti pohybu, o ktorom zákon hovorí, nemôžeme
hovoriť bez určenia vzťažnej sústavy, vzhľadom ku ktorej pohyb chceme vzťahovať.
Tie sústavy, v ktorých platí zákon zotrvačnosti, sa nazývajú inerciálne
vzťažné sústavy. Sústavy, v ktorých to neplatí, teda v nich
teleso mení svoj pohybový stav sa nazývajú neinerciálne
vzťažné sústavy. Pojem inerciálnej vzťažnej sústavy je len abstrakciou.
Z praxe vieme, že neexistujú také telesá, ktoré by sa pohybovali
rovnomerne priamočiaro alebo boli v pokoji do nekonečna. Z tohto dôvodu
nie je možné prísne vymedziť inerciálnu vzťažnú sústavu. Môžme nájsť
vzťažné sústavy, ktoré pri riešení určitého okruhu problémov môžu byť
považované za inerciálne. Napríklad z experimentu vyplýva, že vzťažnú sústavu spojenú so
Zemou (ktorej počiatok je v strede Zeme) môžme považovať za inerciálnu
sústavu pri skúmaní krátkodobých dejov. To znamená, že
existuje oblasť javov, ktoré
nezávisia od rotácie Zeme (napr. rotácia Zeme neovplyvňuje činnosť
strojov, chemické reakcie, biologické procesy a pod.).
Sústava spojená so stálicami je inerciálna vzťažná sústava pre skúmanie
pohybov planét, Slnko je inerciálna vzťažná sústava pre skúmanie pohybov
na planétach. Naopak sústava spojená s kupé vlaku, ktorý prechádza zákrutou,
je neinerciálna.
Z uvedených príkladov vyplýva, že od
danej úlohy závisí, či sústava je alebo nie je inerciálna vzťažná sústava.
Pozri
ešte: Vplyv neinerciality na človeka - Horská
dráha
Zo zákona zotrvačnosti vyplýva, že každá vzťažná sústava, ktorá je v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom
pohybe voči inej inerciálnej vzťažnej sústave, je tiež inerciálna vzťažná
sústava. V prvom pohybovom zákone sú pokoj a rovnomerný priamočiary
pohyb považované za rovnocenné pohybové stavy telesa.
Kontrolka:
Pri pozorovaní pohybu lietadla sa nám zdá, že vzhľadom na Slnko je jeho pohyb priamočiary,
ale vzhľadom na Zem je krivočiary. Prečo je to tak? Čo to ovplyvní?
Základné
typy interakcií
Silové pôsobenie pri relatívnom pohybe