| História | Nobelove ceny za fyziku 1/2 |
Nobelovu cenu založil švédsky fyzik, vynálezca a filantrop Alfréd Nobel,
ktorý sa narodil v roku 1833 v Štokholme a zomrel 10.decembra 1896 v
talianskom San Reme. Nobel získal značne bohatstvo najmä z licenčných poplatkov
za výrobu dynamitu i z východných investícií do ropných poli v Kaspickom
mori. Vo svojom závete odkázal 9,2 milióna dolárov na založenie ceny pre tých,
ktorí svojím dielom v oblasti fyziky, chémie, medicíny alebo fyzilógie,
literatúry a v úsilí o zachovanie mieru najviac prospeli ľudstvu. Až v roku
1968 pribudla k uvedeným cenám ďalšia. Síce sa zjednodušené nazýva
Nobelovou cenou za ekonómiu, ale jej správny úplný názov je Cena Švédskej
banky v ekonomických vedách na pamiatku Alfréda Nobela. Všetci laureáti
Nobelovej ceny dostanú okre finančnej odmeny kaligrafickým písmom rukou písaný
diplom unikátneho dizajnu (žiadne dva diplomy nie sú rovnaké) a medailu s
priemerom 66 mm a hmotnosťou asi 200 g. Táto medaila sa do roku
1980 zhotovovala z 23 karátového zlata, odvtedy sa vyrába z 18 karátového
zlata, na ktorom je povlak z 24-karátového (teda čistého) zlata . Pre zaujímavosť
Nobelovu cenu môžu v každej kategórií dostať maximálne traja kandidáti.
Nobelova cena sa udeľuje každý rok v deň výročia úmrtia Nobela. (viac na http://nobelprize.org/alfred_nobel/
aktuálne 10.5.2007)
od roku 1900 - 1910
od roku 1911 - 1920
od roku 1921 - 1930
od roku 1931 - 1938
od roku 1943- 1950
od roku 1951 - 1960
od roku 1961 - 1970
od roku 1971 - 1980
od roku 1981 - 1990
od roku 1991 - 2000
od roku 2000
Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac
o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/ (aktuálne
10.5.2007)
| Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získali Nobelovu cenu |
| 1901 | Wilhelm Conrad Röntgen (*1845-1923) | Za objav lúčov X (teraz sa nazýva röntgenové žiarenie). |
| 1902 | Hendrik Antoon Lorentz (*1853-1928), Pieter Zeeman (*1865-1943) | Za výskum vplyvu magnetizmu na žiarenie. |
| 1903 | Antoine Henri Becquerel (*1852-1908) | Za objav prirodzenej rádioaktivity. |
| 1903 | Pierre Curie (*1859-1906) a Maria Sklodowska-Curie (*1867-1934) | Za spoločný výskum žiarenia objaveného Becquerelem. |
| 1904 | Lord Rayleigh (John William Strutt) (*1842-1919) | Za skúmanie hustoty najdôležitejších plynov a objav argónu. |
| 1905 | Philipp Eduard Anton von Lenard (*1862-1947) | Za výskum katódových lúčov. |
| 1906 | Joseph John Thomson (*1856-1940) | Za teoretický a experimentálny výskum elektrickej vodivosti plynov. |
| 1907 | Albert Abraham Michelson (*1852-1931) | Za presné optické prístroje a za spektroskopické a metrologické výskumy, ktoré s ich pomocou previedol. |
| 1908 | Gabriel Lippmann (*1845-1921) | Za objav metódy farebnej fotografie založenej na interferencií svetla. |
| 1909 | Guglielmo Marconi (*1874-1937) a Carl Ferdinand Braun (*1850-1918) | Za príspevky k rozvoju bezdrôtovej telegrafie. |
| 1910 | Johannes Diderik van der Waals (*1837-1932) | Za prácu o stavovej rovnici plynov a kvapalín. |
| Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získali Nobelovu cenu |
| 1911 | Wilhelm Wien (*1864-1928) | Za objavy tykajúce sa zákonu tepelného žiarenia. |
| 1912 | Nils Gustaf Dalén (*1869-1937) | Za vynález acetylénového akumulátoru a automatického regulátora osvetlenia majákov a bojí. |
| 1913 | Heike Kamerlingh-Onnes (*1853-1926) | Za výskum vlastnosti látok pri nízkych teplotách, ktorý viedol ku skvapalneniu hélia. |
| 1914 | Max von Laue (*1879-1960) | Za objav difrakcie röntgenového žiarenia na kryštáloch. |
| 1915 | William Henry Bragg (*1862-1942) a William Lawrence Bragg (*1890-1971) | Za výskum štruktúry kryštálov pomocou röntgenového žiarenia. |
| 1916 | nebola udelená | |
| 1917 | Charles Glover Barkla (*1877-1944) | Za objav charakteristického röntgenového žiarenia prvkov. |
| 1918 | Max Planck (*1858-1947) | Za objav energiových kvánt. |
| 1919 | Johannes Stark (*1874-1957) | Za objav Dopplerovho javu v kanálových lúčov a rozštiepenie spektrálnych čiar v elektrickom poli. |
| 1920 | Charles Édouard Guillaume (*1861-1938) | Za objav anomálií niklových oceli a jeho využitie pre získanie ideálneho materiálu pre presné mechanické meradla (invar). |
| Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získali Nobelovu cenu |
| 1921 | Albert Einstein (*1879-1955) | Za príspevky k teoretickej fyzike, predovšetkým za formuláciu zákona popisujúceho fotoelektrický jav. |
| 1922 | Niels Bohr (*1885-1962) | Za výskum štruktúry atómov a žiarenia nimi vysielaného. |
| 1923 | Robert Andrews Millikan (*1868-1953) | Za práce o elementárnom elektrickom náboji a fotoelektrickom jave. |
| 1924 | Karl Manne Georg Siegbahn (*1888-1978) | Za objavy a výskum v oblasti röntgenovej spektroskopie. |
| 1925 | James Franck (*1882-1964) a Gustav Hertz (1887-1975) | Za objav zákona pre zrážku elektrónu s atómom. |
| 1926 | Jean Baptiste Perrin (*1870-1942) | Za prácu o nespojitej štruktúre hmoty a hlavne za objav sedimentačnej rovnováhy. |
| 1927 | Arthur Holly Compton (*1892-1962) | Za objav javu, ktorý teraz nesie jeho meno. |
| 1927 | Charles Thomson Rees Wilson (*1869-1959) | Za metódu zviditeľnenia dráhy elektricky nabitých častíc pomocou kondenzácie pary. |
| 1928 | Owen Vilams Richardson (*1879-1959) | Za prácu o termoemisií a za formuláciu zákona teraz pomenovaného po ňom. |
| 1929 | Prince Louis Victor de Broglie (*1892-1987) | Za objav vlnovej povahy elektrónov |
| 1930 | Sir Chandrasekhara Venkata Raman (*1888-1970) | Za prácu o rozptylu svetla a za objav javu teraz pomenovanom po ňom. |
Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/ (aktuálne 10.5.2007)
| Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získali Nobelovu cenu |
| 1931 | Nebola cena udelená | |
| 1932 | Werner Heisenberg (*1901-1976) | Za formuláciu kvantovej mechaniky, ktorej použitie viedlo k objavu alotropných foriem vodíka |
| 1933 | Erwin Schrödinger (*1887-1961) a Paul Adrien Maurice Dirac (* 1902-1984) | Za nové formulácie atómovej teórie. |
| 1934 | Nebola cena udelená | |
| 1935 | James Chadwick (*1891-1974) | Za objav neutrónu. |
| 1936 | Victor Franz Hess (*1883-1976) | Za objav kozmického žiarenia. |
| 1936 | Carl David Anderson (*1905-1991) | Za objav pozitrónu. |
| 1937 | Clinton Joseph Davisson (*1881-1958) a George Paget Thomson (*1892-1975) | Za experimentálny dôkaz difrakcie elektrónov na kryštále. |
| 1938 | Enrico Fermi (*1901-1954) | Za preukázanie nových rádioaktívnych prvkov produkovaných ožiarením neutrónov a st ým spojený objav jadrových reakcií spôsobenými pomalými neutrónmi.. |
| 1939 | Ernest Orlando Lawrence (*1901-1958) | Za vynález a zdokonaľovanie cyklotrónu a za výsledky ním získané, hlavne umelo vyrobené rádioakívne látky. |
| 1940 | nebola udelená |
| Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu |
| 1943 | Otto Stern (*1888-1969) | Za príspevok k vývoju metódy molekulových lúčov a za objav magnetického momentu protónov. |
| 1944 | Isidor Issac Rabi (*1898-1988) | Za rezonančnú metódu zaznamenávania magntických vlastnosti atómových jadier. |
| 1945 | Wolfgang Pauli (*1900-1958) | Za formuláciu vylučovacieho princípu (nazývaného tiež Pauliho princíp) |
| 1946 | Percy Williams Bridgman (*1882-1961) | Za zostrojenie aparatúry k príprave extrémne vysokých tlakov a za objavy v oblasti fyziky vysokých tlakov vďaka tomu učinených. |
| 1947 | Sir Edward Victor Appleton (*1892-1965) | Za výskum vo fyzike horných vrstiev atmosféry, najmä za objav tzv. Apletonovej vrstvy. |
| 1948 | Patrick Maynard Stuart Blackett (*1897-1974) | Za zdokonalenie Wilsonovej hmlovej komory a s tým spojené objavy v jadrovej fyzike a v kozmickom žiarení. |
| 1949 | Hideki Yukawa (*1907-1981) | Za predpoveď existencie mezónu na základe teoretického rozboru jadrových síl. |
| 1950 | Cecil Frank Powel (*1903-1969) | Za zdokonalenie fotografickej metódy štúdia jadrových procesov a za touto metódou uskutočnené objavy tykajúce sa mezónu. |
| Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu |
| 1951 | Sir John Douglas Cockcroft (*1897-1967) a Ernest Thomas Sinton Walton (*1903-1995) | Za transmutáciu atómových jadier umelo urýchlenými atómovými časticami. |
| 1952 | Felix Bloch (*1905-1983) a Edward Mills Purcell (*1912) | Za príspevky k rozvoju jadrovej magnetickej rezonancie a za objavy s tým spojené. |
| 1953 | Frits Zernike (*1888-1966) | Za demonštráciu metódy fázového kontrastu a najmä za vynález mikroskopu založeného na fázovom kontraste. |
| 1954 | Max Born (*1882-1970)
Walther Bothe (*1891-1957) |
Za zásadný výskum v kvantovej mechanike, najmä
za štatistickú interpretáciu vlnovej funkcie. Za metódu koincidencie a s ňou súvisiacimi objavmi. |
| 1955 | Willis Eugene Lamb (*1913)
Polykarp Kush (*1911-1993) |
Za objavy tykajúce sa jemnej štruktúry
spektra vodíka.
Za presne určenie magnetického momentu elektrónu. |
| 1956 | William Shockley (*1910-1989) a John Bardeen (*1908-1991) Walter Houser Brattain (*1902-1987) | Za výskum polovodičov a objav tranzistorového javu. |
| 1957 | Chen Ning Yang (*1922) a Tsung Dao Lee (*1926) | Za skúmanie zákonov parity, ktoré viedlo k významným objavom týkajúcim sa elementárnych častíc. |
| 1958 | Pavel Aleksejevič Čerenkov (*1904-1990), Iľja Michajlovič Frank (*1908-1990) a Igor Evgenevič Tamm (1895-1971) | Za objav a interpretáciu Čerenkovho javu. |
| 1959 | Emilio Gino Segrè (*1905-1989) a Owen Chamberlain (*1920) | Za objav antiprotónu. |
| 1960 | Donald Arthur Glaser (*1926) | Za vynález bublinovej komory. |
späť hore
Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac
o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/ (aktuálne
10.5.2007)