História | Nobelove ceny za fyziku 2/2 |
od roku 1961 - 1970
od roku 1971 - 1980
od roku 1981 - 1990
od roku 1991 - 2000
od roku 2000
Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/ (aktuálne 10.5.2007)
Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu |
1961 | Robert Hofstadter (*1915-1990) Rudolf Ludwig Mossbauer (*1929) |
Za priekopnícke pozorovanie rozptylu
elektrónov na jadrách atómov a tým určené tvary a veľkosti nukleónov. Za výskum rezonančnej absorpcie žiarenia a s tým spojený objav javu, ktorý je po ňom pomenovaný. |
1962 | Lev Davidovič Landau (*1908-1968) | Za objaviteľské teórie tykajúce sa kondenzovaného stavu hmoty a predovšetkým kvapalného hélia. |
1963 | Eugene P. Wigner (*1902-1995)
Maria Goeppert Mayer (*1906-1972) a J. Hans D. Jensen (*1907-1973) |
Za príspevok k teórii atómového
jadra a elementárnych častíc, a to objavom a aplikáciou základných princípov
symetrie. Za vypracovanie modelov škrupinovej štruktúry jadra. |
1964 | Charles H. Townes (*1915) Nicolai G. Basov (*1922) a Alexander M. Prochorov (*1916) | Za základné práce v oblasti kvantovej elektroniky, ktoré viedli ku konštrukcii maseru a laseru. |
1965 | Sin-itiro Tomonaga (*1906-1979), Julian Schwinger (*1918-1994) a Richard P. Feynmam (*1918-1988) | Za zásadnú prácu v kvantovej elektrodynamike, s ďalekosiahlymi dôsledkami vo fyzike elementárnych častíc. |
1966 | Alfred Kastler (*1902-1984) | Za objav a rozvíjanie optických metód ku štúdiu Hertzovej rezonancie v atómoch. |
1967 | Hans Albrecht Bethe (*1906) | Za príspevok k teórii jadrových reakcií, najmä objavy týkajúce sa produkcie energie vo hviezdach. |
1968 | Luis W. Alvarez (*1911-1988) | Za rozhodujúci príspevok k fyzike elementárnych častíc, predovšetkým za objav veľkého počtu rezonancií vďaka ním zdokonalené vodíkové bublinové komory a analýze z nich získaných dát. |
1969 | Murray Gell-Mann (*1929) | Za príspevky a objavy tykajúce sa klasifikácie elementárnych častíc a ich interakcii. |
1970 | Hannes Alfvén (*1908-1995) Louis Néel (*1904) |
Za základnú prácu a objavy v
magnetohydrodynamike s bohatým využitím v rôznych oblastiach fyziky
plazmy.
Za významnú prácu a objavy tykajúce sa antiferomagnetismu a ferimagnetismu, ktoré viedli k dôležitým aplikáciám vo fyzike pevných látok. |
Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu |
1971 | Dennis Gabor (*1900-1979) | Za vynález a rozvoj holografie. |
1972 | John Bardeen (*1908-1991), Leon N. Cooper (*1930) a J. Robert Schrieffer (*1931) | Za spoločne vypracovanú teóriu supravodivosti, bežne nazývanú BBS-teorií. |
1973 | Leo Esaki (*1925)
Ivar Giaever (*1929) Brian D. Josephson (*1940) |
Za objav tunelového javu v polovodičoch. za objav tunelového javu v supravodičoch. Za teoretickú predpoveď vlastnosti supravodivého prúdu tunelovou bariérou, špeciálne tých javov, ktoré sú teraz obecne známe ako Josephsonove javy. |
1974 | Antony Hewish (*1924)
Sir Martin Ryle (*1918-1984) |
Za objav pulzaru.
Za priekopnícku prácu v rádioastrónomií. |
1975 | Aage Bohr (*1922), Ben Mottelson (*1926), James Rainwater (*1917-1986) | Za objav vzťahu medzi kolektívnym pohybom a pohybom individualných častíc v atómových jadrách a za rozvoj teórie štruktúry jadra atómu na základe tohto vzťahu. |
1976 | Burton Richter (*1931) a Samuel Chao Chung Ting (*1936) | Za objav ťažkých elementárnych častíc nového druhu. |
1977 | Phillip Warren Anderson (*1923), Nevill Francis Mott (*1905-1996) a John Hasbrouck Van Vleck (*1899-1980) | Za významný teoretický výskum elektrónovej štruktúry magnetických a neusporiadaných systémov. |
1978 | Pjotr L. Kapica (1894-1984) Arno A. Penzias (*1933) a Robert Woodrow Wilson (1936) |
Za základné objavy a vynálezy vo fyzike nízkych
teplôt. Za objav reliktného mikrovlnného kozmického žiarenia. |
1979 | Sheldon Lee Glashow (*1932), Abdus Salam (*1926-1996) a Steven Weinberg (*1933) | Za model zjednocujúci slabé a elektromagnetické interakcie a predpoveď existencie neutrálnych prúdov. |
1980 | James W. Cronin (*1931) a Val L. Fittch (*1923) | Za objav porušenia základných princípov symetrie pri rozpade kaonov. |
Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu |
1981 | Nicolaas Bloembergen (*1920) a Arthur Leonard
Schawlow (*1921) Kai M. Siegbahn (1918) |
Za príspevok k rozvoju laserovej
spektografie.
Za rozvoj laserovej spektografie s vysokým rozlíšením. |
1982 | Kenneth Geddes Wilson (*1936) | Za teóriu kritických javov vo vzťahu k fázovým zmenám. |
1983 | Subrehmanyan Chandrasekhar (*1910-1995)
William A. Fowler (*1911-1995) |
Za teoretické štúdium štruktúry a vývoja
hviezd.
Za štúdium vzniku chemických prvkov vo vesmíre. |
1984 | Carlo Rubbia (*1934), Simon van der Meer (*1925) | Za rozhodujúce príspevky k veľkému projektu, ktorý viedol k objaveniu častíc poľa W a Z, sprostredkujúcich slabú interakciu. |
1985 | Klaus von Klitzing (*1943) | Za objav kvantového Hallovho javu. |
1986 | Ernst Ruska (*1906-1988)
Gerd Binnig (*1947), Heinrich Rohrer (*1933) |
Za vynález elektrónového mikroskopu.
Za vynález riadkovacieho tunelového mikroskopu. |
1987 | Karl Alex Müller (*1927), J. George Bednorz (*1950) | Za priekopnícky objav supravodivosti v keramických materiáloch. |
1988 | Leon M. Lederman (*1922), Melvin Schwartz (*1932) a Jack Stenberger (*1921) | Za prvé použitie zväzku neutrin a za objav mionového neutrina. |
1989 | Norman Ramsey (*1915), Hans Dehmelt (*1922) Wolfgang Paul (*1913-1993) | Za prácu, ktorá viedla k rozvoju atomových hodin a presného merania času. |
1990 | Jerome I. Friedman (*1930) Henry W. Kendall ( *1926) Richard E. Taylor (*1929) |
Za základné práce tykajúce sa nepružného rozptylu elektrónov na protónoch a viazaných neutrónoch, ktoré umožnili rozvoj kvarkového modelu v časticovej fyzike. |
Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/ (aktuálne 10.5.2007)
Rok | Meno fyzikov | Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu |
1991 | Pierre de Gennes (*1932) | Za objav, že metódy rozvinuté pre štúdium iných javov v jednoduchých systémoch môžu byť zovšeobecnené na komplexnejšie formy hmoty, najmä na tekuté kryštály a polyméry. |
1992 | George Charpak (*1924) | Za vynález a vývoj detektora častíc, najmä viacdrôtovej proporciálnej komory. |
1993 | Joseph H. Taylor (*1941), Russel A. Hulse (*1950) | Za objav nového typu pulzáru, objav, ktorý dáva nové možností pre štúdium gravitácie. |
1994 | Bertram N. Brockhouse (*1918) Clifford G. Shull (*1915) |
Za rozvoj metód rozptylu neutrónu pre štúdium
kondenzovaných látok.
Za rozvoj neutrónovej spektroskopie. Za rozvoj neutrónových difrakčných metód. |
1995 | Martin L. Perl (*1927) Frederic Reines (*1918) |
Za priekopnícke experimentálne príspevky k
fyzike leptónou. Za objav leptónu t (tauónu). Za detekciu neutrína. |
1996 | David M. Lee (*1931), Robert C. Richardson (*1937) a Douglas D. Oscheroff (*1944) | Za objav supratekutosti hélia - 3. |
1997 | Steven Chu (*1948), Claude Cohen-Tannoudji (*1933) a William D. Phillips (*1948) | Za vývoj metód pre ochladenie a zachytenie atómov laserovým svetlom. |
1998 | Robert B. Laughlin (*1950), Horst L.Stormer
(*1949) a Daniel C. Tsui (*1939) |
Za objav novej formy kvantovej tekutiny s exitáciami nesúcimi zlomkový náboj. |
1999 | Gerardus´t Hooft (*1946) a Martinus J. G. Veltman (*1931) | Za objasnenie kvantovej štruktúry elektroslabých interakcií. |
2000 |
Žores I. Alferov (*1930), Herbert Kroemer (*1928) Jack S. Kilby (*1923) |
Za základné práce, ktoré prispeli k informačným
komunikačným technológiám, konkrétne: Za vývoj polovodičových heteroštruktúr používaných v optoelektronike a veľmi rýchlych elektronických obvodoch. Za príspevok k vývoju integrovaných obvodov. |
2001 | Eric A.Cornell (*1961),
Carl E. Wierman (*1951), Wolfgang Ketterle (*1957) |
Za experimentálny dôkaz existencie Boseho-Einsteinovej kondenzácie v zriedených plynoch alkalických atómov a za počítačový fundamentálny výskum kondenzátov. |
2002 | Raymond Daris Jr. (*1914), Masatoshi Kushiba
(*1926) Riccardo Giacconi (*1931) |
Za detekciu kozmických neutrín. za objav kozmických zdrojov röntgenového žiarenia. |
2003 | Alexey A. Abrikosov (*1928), Vitaliy L. Ginaburg
(*1916), Anthony J. Leggett (*1938) |
Za prvotné (pionierske) príspevky k teórii supervodičov a supertekutín. |
2004 | David J. Gross (*1941), H. David Politzer
(*1949), Frank Wilczek (*1951) |
Vysvetlili prečo sa kvarky pri vysokých energiách správajú ako voľné častice. Vďaka tomu vznikla teória silných interakcií, dokončil sa štandardný model elementárnych častíc a výrazne sa pohli práce na spojení 3 zo 4 známych interakcií do jednej. |
2005 | Roy J.Glaubner (*1952) John L. Mall (*1934), Theodor W. Hänsh (*1941) |
Za jeho príspevok ku kvantovej teórii optickej
koherencie. Za dlhoročnú prácu na vývoji extrémne presnej metódy zisťovania funkcie svetlolaserovej spektroskopie. |
2006 | John C. Mather (*1946), George F. Smoot (*1945) | Za objav, že mikrovlnové žiarenie kozmického pozadia má charakter žiarenia čierneho telesa a vyznačuje sa anizotropiou. |
2007 | Za výskum magnetorezistancie obrov. | |
2008 | Za objav spontánneho delenia symetrie v
subjadrovej fyzike. Za objavenie pôvodu delenia symetrie, ktorá predpovedá existenciu najmenej troch rodín kvarkov v prírode. |