História  Životopisy fyzikov     

Aplety

Úvod

Ďalšia
 časť

 
    Aristoteles zo Stageiry
   
Albert Einstein
   
Loránd Eötvös 
    Galileo Galilei
    James Prescott Joule
    Isaac sir Newton
    James Watt 

 

 Isaac sir Newton (1643 – 1727)

Anglický matematik, fyzik a astronóm, právom zaraďovaný medzi najvýznamnejších prírodovedcov všetkých čias. Narodil sa 4.1.1643 vo Woolsthorpe na východnom pobreží Anglicka. Otec mu zomrel krátko pred jeho narodením, vychovala ho babička. Strednú školu navštevoval v neďalekom Granthame. Ako chlapec zo záľubou zostrojoval zložité mechanické hračky, modely, brúsil zrkadlá a šošovky, zaoberal sa chémiou a rád kreslil. Prijali ho na Trinity College v Cambridgi, kde si popri štúdiu privyrábal pomocnými prácami na univerzite. Študoval matematiku, fyziku, teológiu a klasické jazyky. V roku 1665 dosiahol hodnosť bakalár a o tri roky neskôr sa stal magistrom. Už ako študent prejavoval samostatnosť a originálnosť v riešení problémov. V roku 1669 sa stal mladý Newton profesorom matematiky a fyziky a prednášal skoro 27 rokov. Miesto profesora nebolo príliš náročne a poskytovalo mu dostatok času ne jeho bádania. V roku 1696 ponúkli Newtonovi za jeho zásluhy lepšie platené miesto dozorcu mincovne. V roku 1701 sa vzdal profesorského miesta v Trinity College a o dva roky neskôr ho zvolili za prezidenta Londýnskej kráľovskej spoločnosti, ktorým zostal až do konca života. V roku 1705 ho kráľovna Anna povýšila do šľachtického stavu. Navzdory veľkej sláve zostal po celý život skromným a jednoduchým človekom. Zomrel 31.3.1727, pochovali ho vo Westminsterskom opatstve.


Vedecký prínos
Newton ako fyzikálna jednotka
Výroky




Vedecký prínos

Jeho fyzikálne bádania začali experimentálnymi prácami v optike. Objavil rozklad bieleho svetla, skonštruoval prvý zrkadlový ďalekohľad (zväčšoval asi 40 - krát)  a vyslovil princíp korpuskulárnej teórie svetla (svetlo je tokom častíc), ďalej objavil interferenciu svetla na jave (ktorý sa dnes nazýva Newtonove krúžky). Všetky svoje výskumy o svetle zhrnul v trojdielnej Optike (1704).
Druhá fáza  jeho vedeckých prác zahrňuje rozsiahle dielo z mechaniky, ktorým bolo dovŕšené budovanie dynamiky. V monumentálnom trojzväzkovom diele Matematické základy prírodnej filozofie (1687) je zahrnuté všetko, čo fyzika dovtedy o mechanickom  pohybe zistila, geniálne doplnené  o pohybové zákony a zákon gravitácie. Takouto formuláciou základných zákonov dynamiky bol vo fyzike prvýkrát matematicky jasne zobrazený pohyb, vybudované komplexne učenie o priestore a čase, hmotnosti a sile, ktoré poznamenalo celý vývoj fyziky ešte i v nasledujúcich storočiach. Až Einsteinova teória relativity poukázala na obmedzenú platnosť klasickej (fyziky) mechaniky. Newton zanechal za sebou aj rozsiahle dielo z matematiky.


Newton ako fyzikálna jednotka

Newton je jednotka sily. Bola pomenovaná na počesť Isaaca Newtona.
Definícia: Newton je sila, ktorá udeľuje telesu o hmotnosti 1 kilogram zrýchlenie 1 meter za sekundu na druhú. (1 N = 1 kg . m . s-2)

 

Výroky
,,Ak som videl ďalej ako druhí, tak preto, lebo som stál na chrbtoch velikánov."

 

Ďalšie zdroje: 
 
http://sk.wikipedia.org/wiki/Isaac_Newton