História | Životopisy fyzikov |
Aristoteles zo Stageiry
Albert Einstein
Loránd Eötvös
Galileo Galilei
James Prescott Joule
Isaac sir Newton
James Watt
Isaac sir Newton (1643 – 1727)
Anglický matematik, fyzik a astronóm, právom zaraďovaný medzi najvýznamnejších prírodovedcov všetkých čias. Narodil sa 4.1.1643 vo Woolsthorpe na východnom pobreží Anglicka. Otec mu zomrel krátko pred jeho narodením, vychovala ho babička. Strednú školu navštevoval v neďalekom Granthame. Ako chlapec zo záľubou zostrojoval zložité mechanické hračky, modely, brúsil zrkadlá a šošovky, zaoberal sa chémiou a rád kreslil. Prijali ho na Trinity College v Cambridgi, kde si popri štúdiu privyrábal pomocnými prácami na univerzite. Študoval matematiku, fyziku, teológiu a klasické jazyky. V roku 1665 dosiahol hodnosť bakalár a o tri roky neskôr sa stal magistrom. Už ako študent prejavoval samostatnosť a originálnosť v riešení problémov. V roku 1669 sa stal mladý Newton profesorom matematiky a fyziky a prednášal skoro 27 rokov. Miesto profesora nebolo príliš náročne a poskytovalo mu dostatok času ne jeho bádania. V roku 1696 ponúkli Newtonovi za jeho zásluhy lepšie platené miesto dozorcu mincovne. V roku 1701 sa vzdal profesorského miesta v Trinity College a o dva roky neskôr ho zvolili za prezidenta Londýnskej kráľovskej spoločnosti, ktorým zostal až do konca života. V roku 1705 ho kráľovna Anna povýšila do šľachtického stavu. Navzdory veľkej sláve zostal po celý život skromným a jednoduchým človekom. Zomrel 31.3.1727, pochovali ho vo Westminsterskom opatstve. |
Vedecký prínos
Newton ako fyzikálna jednotka
Výroky
Jeho fyzikálne
bádania začali experimentálnymi prácami v optike. Objavil rozklad
bieleho svetla, skonštruoval prvý zrkadlový ďalekohľad (zväčšoval
asi 40 - krát) a vyslovil
princíp korpuskulárnej
teórie svetla (svetlo je tokom častíc), ďalej objavil interferenciu svetla
na jave (ktorý sa dnes nazýva Newtonove krúžky). Všetky svoje výskumy
o svetle zhrnul v trojdielnej Optike (1704). Druhá fáza jeho vedeckých prác zahrňuje rozsiahle dielo z mechaniky, ktorým bolo dovŕšené budovanie dynamiky. V monumentálnom trojzväzkovom diele Matematické základy prírodnej filozofie (1687) je zahrnuté všetko, čo fyzika dovtedy o mechanickom pohybe zistila, geniálne doplnené o pohybové zákony a zákon gravitácie. Takouto formuláciou základných zákonov dynamiky bol vo fyzike prvýkrát matematicky jasne zobrazený pohyb, vybudované komplexne učenie o priestore a čase, hmotnosti a sile, ktoré poznamenalo celý vývoj fyziky ešte i v nasledujúcich storočiach. Až Einsteinova teória relativity poukázala na obmedzenú platnosť klasickej (fyziky) mechaniky. Newton zanechal za sebou aj rozsiahle dielo z matematiky. |
Newton ako fyzikálna jednotka
Newton je jednotka sily. Bola pomenovaná na počesť Isaaca Newtona.
Definícia: Newton je sila, ktorá udeľuje telesu o hmotnosti 1 kilogram zrýchlenie
1 meter za sekundu na druhú. (1 N = 1 kg . m . s-2)
Výroky
,,Ak som videl ďalej ako druhí, tak preto, lebo som stál na chrbtoch
velikánov."
Ďalšie
zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Isaac_Newton