História | Životopisy fyzikov |
Aristoteles
zo Stageiry
Albert Einstein
Loránd Eötvös
Galileo Galilei
James Prescott Joule
Isaac
sir Newton
James Watt
Albert Einstein
(1879-1955)
Albert Einstein sa narodil 14.3.1879 v Ulme pri Württembergu v Nemecku. Do školy začal chodiť roku 1886 v Mníchove. O dva roky neskôr začal študovať na Luitpoldovom Gymnáziu. Od roku 1891 tu študoval matematiku a diferenciálny počet. Po skončení strednej školy študoval na Federálnom technologickom inštitúte v Zürichu a od roku 1902 pracoval ako patentový úradník. Prelom v jeho živote nastal v roku 1905, kedy mladý fyzik publikoval tri zásadné práce. Prvá vysvetľuje Brownov pohyb, druhá objasňuje fotoelektrický jav a v tretej sformuloval Špeciálnu teóriu relativity. Tento text zásadným spôsobom mení vnímanie hmoty, času a priestoru. Einstein sa už nemusel pretĺkať svetom ako bežný úradník a získal univerzitné posty na prestížnych univerzitách (Zürich, Praha, Berlín). O desať rokov neskôr doplnil svoj najdôležitejší text a vydal Všeobecnú teóriu relativity. V roku 1921 získal Nobelovu cenu za objasnenie fotoelektrického javu. V tridsiatych rokoch utiekol z Európy pred nacistami a skončil v USA na Univerzite v Princetone. Po vojne odmieta ponuku, aby sa stal prezidentom Izraela. Albert Einstein zomiera 18.4.1955. |
Dielo podrobnejšie
Príspevok k fyzike
Neúspechy Einsteina
Výroky
Rok fyziky a Einstein
Nobelova cena
Dielo podrobnejšie
1900 - Dôsledky kapilárnych javov; prvá práca
ktorú publikoval v Annalen der Physik.
1902 - Analýza molekulárnych síl v kvapalinách a roztokoch; v
tomto roku poblikoval ešte tri ďalšie state na túto tému.
1905 - O pohybe suspendovaných častíc v nehybnej kvapaline,
postulovanom molekulárno - kinetickou teóriou tepla.
1905 - O jednom heuristickom pohľade na vznik a premenu svetla - práca
o kvantovom charaktere svetla, ktorú Einstein označil za revolučnú,
pretože v nej nešlo ani tak o teoretické vysvetlenie fotoefektu ako o nový
fyzikálny pohľad na svetlo. Práve za toto teoretické vysvetlenie fotoefektu
dostal v roku 1922 Nobelovu cenu za fyziku pre rok 1921.
1905 - K elektrodynamike pohybujúcich sa telies - prvá
Einsteinova stať o teórii relativity, mala 30 strán a bola publikovaná v
Annalen der Physik.
1905 - Závisí zotrvačnosť telesa od energie v ňom
obsiahnutej? ďalšia kratučká stať o ŠTR; tu zaviedol vzťah m = L /
c2, ktorý neskôr prepísal do známeho tvaru E = mc2.
1905 - O princípe relativity a jeho dôsledkoch - prvá
stať, v ktorej sa snažil o všeobecnosť princípu teórie relativity.
1906 -K teórii emisie a pohlcovania svetla - ukázal, že
Planckova práca z roku 1900 implicitne využíva hypotézu svetelných kvánt.
1907 - Planckova teória žiarenia a teória merného tepla
- upozornil na ďalší dôležitý dôsledok kvantovania energie lineárneho harmonického
oscilátora.
1915 - Vysvetlenie pohybu perihélia Merkúra z hľadiska všeobecnej
teórie relativity.
1916 - Základy všeobecnej teórie relativity -zavŕšil
svoje trvajúce výskumy o VTR 50 stránkovým článkom.
1905 - 1925 Napísal 20 statí venovaných problematike kvantovej teórie;
najvýznamnejšia Ku kvantovej teórii žiarenia (1917).
Príspevok k fyzike
Albert Einstein patrí medzi najvýznamnejších fyzikov. zo šiestich
fyzikálnych teórii - klasickej mechaniky, teórie elektromagnetického
poľa, štatistickej fyziky, špeciálnej teórie relativity, všeobecnej teórie
relativity a kvantovej teórie, dve vytvoril a vznik ďalších dvoch podstatne
ovplyvnil. Je autorom špeciálnej teórie relativity, všeobecnej teórie
relativity, čiže modernej teórie gravitácie. Z nej potom vznikla súčasná
kozmológia.
Hoci A. Einstein nie je autorom kvantovej teórie, ovplyvnil jej vývoj v
jej začiatkoch aj v neskorších vývojových štádiách. Na základe
Plankovej hypotézy vysvetlil závislosť špecifických tepiel tuhých látok
od teploty (v roku 1907) a pomocou svojej hypotézy o svetle ako súbore
energetických kvát vysvetlil zákonitosti fotoefektu.
Vybudoval teoretické základy na vývoj laserov.
Už v prvých prácach sa zaoberal problémami kinetickej energie plynov a
štatistickej fyziky. Neskôr vypracoval základy teórie fluktuácií
a formuloval Bosého - Einsteinovu štatistiku.
Neúspechy Einsteina
Vývoj fyziky ovplyvnili aj jeho neúspechy. Nepodarilo sa mu
vybudovať unitárnu teóriu, v ktorej chcel zjednotiť vtedy známe
interakcie (elektromagnetizmus a gravitáciu). Táto myšlienka, ale našla
svojich pokračovateľov. Výsledkom ich úsilia bol tzv. štandardný
model, v ktorom Shaldon Glashow, Abdus Salam a Steven Weiberg zjednotili
teoretický opis elektromagnetických a slabých interakcií v 70-tých rokoch
minulého storočia.
Výroky
,,Žiadne pekelné stroje, iba jasná myšlienka a nenásilná aplikácia."
O Shrödingerovej verzii kvantovej mechaniky v liste P. Ehrenfestovi
12.4.1926.
,,Keď počúvate rozhlas, pomyslite si aj na to ako ľudia na tento zázračný
komunikačný prostriedok prišli. Prameňom všetkých vymoženosti je zvedavosť
daná Bohom, vedecká hravosť a v neposlednom rade aj tvorivá fantázia vynálezcov."
Na otvorení rozhlasovej výstavy 22.8.1930.
„Muž sedí s krásnym dievčaťom hodinu, ale zdá sa to
menej ako minútu. Ale povedzte tomu istému mužovi, aby sedel na horúcich
kachliach minútu, je to dlhšie ako hodina. To je relativita.“
„Dôležitá vec je
neprestať sa pýtať.“
„Som dosť veľký umelec na to, aby som kreslil slobodne podľa mojej
predstavivosti. Predstavivosť je dôležitejšia ako vzdelanie. Vzdelanie je
obmedzené. Predstavivosť obklopuje svet.“
Rok fyziky a Einstein
V decembri 2000 sa v Berlíne uskutočnil 3. svetový kongres fyzikálnych spoločností,
na ktorom sa z podnetu Európskej fyzikálnej spoločnosti (EPS) prijalo
uznesenie vyhlásiť rok 2005 za Svetový rok fyziky. Rok 2005 bol vybraný k 100. výročiu, kedy A. Einstein uverejnil
svoje základné práce o teórii relativity, kvantovej teórii svetla a teórii
Brownovho pohybu, ktorými do značnej miery prispel k ďalšiemu rozvoju
fyziky a jej technických aplikácií v 20. storočí.
Cieľom
Svetového roku fyziky nebola však
“oslava výročia”, ale pohľad
do budúcnosti fyziky, ktorá v súčasnosti
preniká do takých vedných disciplín ako je napríklad biológia, mikrobiológia
a genetika, pred ktorými sa práve vďaka fyzike otvárajú nové, donedávna
netušené perspektívy. Príspevok fyziky do chémie, ktorý sa úspešne rozvíja
od vzniku kvantovej mechaniky na začiatku minulého storočia sa dnes už považuje
za samozrejmý. Proces vplyvu fyziky na iné vedné disciplíny nezadržateľne
pokračuje. Po biológii sú tu už praktické fyzikálne aplikácie v disciplínach
tak vzdialených od fyziky ako je napríklad sociológia. Fyzikálne modely už
v súčasnosti pomáhajú vysvetliť niektoré zvláštnosti sociálneho správania
sa. Nemožno opomenúť ani výskum a tvorbu umelej inteligencie, ktorá je už
v súčasnosti silnou doménou vplyvu fyziky.
Nobelova cena
http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/1921/index.html