Zdvihnutie telesa do nejakej výšky závisí od jeho hmotnosti. Ak by sme chceli zodvihnúť teleso hmotnosti rovnajúcej sa našej hmotnosti aspoň do výšky našich stehien, bolo by to náročné. Nehovoriac o tom, ako by sme sa museli namáhať, ak by sme chceli toto teleso zdvihnúť nad našu hlavu. Pri vzpieraní, sa činka dostáva nad hlavu športovca konkrétnym spôsobom, tzv. nadhodom, ktorý pozostáva z dvoch základných fáz. Najprv sa činka premiestni na prsia a potom následne vyrazí nad hlavu. Aké fyzikálne zákony sa pri tomto športe uplatňujú?

Pri vzpieraní sa činka zdvíha z pokoja, čo znamená, že pri premiestňovaní činky na prsia je potrebné prekonať tiaž činky. Pri zdvihnutí činky do výšky stehien ako aj pri premiestnení na prsia musí byť sila pôsobiaca na činku v niektorých okamihoch väčšia ako tiaž činky. Kým však v prípade zdvihnutia činky do výšky stehien nezáleží na zrýchlení pohybu činky a stačí minimálny nárast rýchlosti, v prípade zdvihnutia činky na prsia sú nároky na silu vzpierača pri tej istej činke väčšie. Premiestnenie činky na prsia vyžaduje splnenie určitej normy v zrýchlení činky (treba sa dostať pod činku). Vzpierač to robí tak, že činke udelí potrebnú rýchlosť. Keďže na začiatku bola v pokoji, muselo mať zrýchlenie pri jej rozhýbavaní dostatočnú hodnotu a sila, ktorá ho vyvolala, musela dosiahnuť určitú limitnú hodnotu. Jej veľkosť určuje hodnota zrýchlenia. Pri výskume pohybu činky pri vzpieraní sa zistilo, že hodnota tohto zrýchlenia býva asi 3,5 m/s2. A aké fyzikálne zákony sa pri vzpieraní uplatňujú? Prvý Newtonov pohybový zákon súvisí so zmenou pohybu činky. Kým vzhľadom na dlane vzpierača sa pohybový stav činky nemení (zotrváva v pokoji),  vzhľadom na podlahu už áno. V tomto prípade činka mení svoju rýchlosť, jej pohyb súvisí už s neinerciálnou sústavou. Pri prekonávaní tiaže činky treba brať do úvahy aj zotrvačnú silu. Jej veľkosť vyplýva, z druhého Newtonového pohybového zákona Fz = ma, kde a je zrýchlenie činky. Potom celková sila, ktorú musí vzpierač počas nadhodu vyvinúť je daná súčtom tiaže činky a zotrvačnej sily.

Aby sme boli konkrétny, uveďme si príklad. Na 14. Európskom šampionáte žien vo vzpieraní  v apríli 2001, ktorý sa uskutočnil v Trenčíne naša reprezentantka Zuzana Kováčová dostala nad hlavu hmotnosť 127,5 kg v najvyššej hmotnostnej kategórii (nad 75 kg), čo ešte nijaká slovenská žena nezdvihla. Vypočítajme akú zotrvačnú silu a tiaž činky musela prekonať:

F_z = ma = 127,5.3,5 = 446,25 N
G = mg = 127,5.9,81 = 1250,775 N 

Teda pri dvíhaní 127 kg činky vo fáze, keď sa činka pohybovala zo zrýchlením 3,5 m/s² na ňu pôsobila silou, rovnou F_z + G čo je približne 1697 N. Pre názornosť to znamená, že touto silou by v pokoji Zuzana Kovačová udržala činku s hmotnosťou (1697 : 9,81 = 172) 172 kg, čo je už obdivuhodný výkon.

Na záver si položme otázku uplatňuje sa pri vzpieraní aj tretí Newtonov pohybový zákon? Skúste si na to odpovedať.